Expedícia Bororo na Éteri bez hraníc 2009

Príprava na tento ročník EBH začala už začiatkom januára, kedy sme pevné jadro exp. Bororo, teda

ja (Dano DCA) a Slime Nové Mesto začali výberom kóty. Prihlášku sme odoslali 13. januára, no

napriek tomu už bola kóta Veľká Javorina obsadená, čo som bol neskôr ja osobne aj rád, pretože

Veľký Lopeník je super miestečko. 22 metrov vysoká rozhľadňa ktorá je tam postavená a má

pripomínať priateľstvo medzi Čechmi a Slovákmi poskytuje všestrannú podporu, a je jednoznačne

výhodou.

Druhá fáza príprav začala asi týždeň pred súťažou. Robila sa generálka antény, opravovali sa

koaxiálne káble, stožiar, vyrábali spojky, osvetlenie pracoviska, preberala sa stratégia závodu či

umiestnenie antén, no proste príprava jak sa patrí.

V deň konania súťaže som dopoludnia ešte robil posledné úpravy, všetko vrátane stolíka, stoličiek,

stanu, prístrešku a techniky naložil do auta, a po výdatnom obede asi o štrnástej hodine som

pomalým tempom vyrazil do Tesca nakúpiť ešte nejaké to jedivo a pitivo. Tam som stretol a prehodil

pár slov z Schwartz­om Moravské Lieskové a jeho kumpánmi, ktorí sa tiež chystali i keď nesúťažne,

vysielať na Kamennú. U Slimeho sme naložili stožiar, druhú anténu, a ďalšiu kopu techniky, a čakali

na príchod Muflóna z Dubnice. Ten dorazil po niekoľkých minútach, a tak sme mohli vyraziť pre

posledného člena expedičného týmu Piaggiho Nové Mesto. Ďalej nás už nič nedržalo, a okolo pol

štvrtej sme mohli vyraziť k vrcholu Veľkého Lopeníka. Cesta bola skoro bezproblémová, išli sme na

dvoch autách. Až na malé poblúdenie (aj napriek GPS na prístrojovke), ale to by sme neboli my aby

sme sa trafili na prvýkrát. Keď sme pod vrcholom obiehali nejakých turistov z batohmi na chrbtoch,

počuli sme niečo ako „koukejte automobiloví turisti“, to asi nebolo o nás :­)).

Po príchode a rozkukaní, sme sa hneď dali do roboty, a za zdesenia prítomných turistov sme začali

skladať antény, stožiare, a prístrešok. Anténu „polku“ na ktorú sme vysielali celý závod sme uviazali

na 1,5 metrovú dosku, ktorú sme vysunuli z najvyššieho poschodia rozhľadne. Tu sme trochu

improvizovali. Z nej išiel 40 metrový koaxiálny kábel RG­58, na ktorom bol určite značný útlm.

Druhá anténa bola „päťosmina“ na 6 metrovom stožiari na ktorej nemohla chýbať Slovenská zástava,

viď obrázok. K tej išiel 20 metrový koax, a používali sme ju k druhej stanici. Škoda že sa dala vždy

používať iba jedna, pretože vstup druhej bol pri zaklúčovaní úplne zahltený. Súťaž sme robili zo

Slimeho stanicou Allamat 295. Niektorý turisti sa pri nás zastavili, popýtali sa čo je to za

vysielačky, čo je cieľom súťaže, a kopec ďalších otázok. Do začatia závodu, sme im to ale stihli

povysvetľovať, kopec sa vyľudnil, stihli sme si uvariť párky, ktoré do placu hodil Piaggi, a o 20:00

sme boli „ready“ na prvé súťažné spojenia. Musím povedať že to išlo super, spojenia sa hrnuli jedno

za druhým, v podstate sme sa prvých pár hodín nezastavili. Rušenie bolo oproti minulému roku

minimálne, operátori a zapisovatelia sa striedali, spojenia pribúdali, no proste radosť vysielať.

Asi o druhej hodine po polnoci to už Piaggi nezvládol, a uložil sa do auta, Muflón mal tiež útlm, a

tak sme to ťahali ja so Slimem. Keď už o 3. hodine nebolo protistaníc a spojenia sme mali iba s

kontrolnými stanicami, ktoré každú hodinu menili značky (čo bolo tento rok po prvý krát, a

hodnotím to kladne), spoločnosť nám robili Satelit Nové Dubnica, ktorý bol na kóte Nad Oborou, a

Jožko Železnô, ktorý išiel „EBH pre domasedov“ z domu z Nového Mesta nad Váhom. Medzi

najzaujímavejšie podľa mňa patrí spojenie s Dušanom Bučovice, ktorý išiel o pol tretej na svojom

„CÍBÍcykli“ domov. Spojenie s bicyklom 59 kilometrov ďaleko zo zrkadlovým reportom 32 určite

poteší, a Dušan má náš „respect“. Najvzdialenejšie spojenie bolo s „matadorom“ Tomášom

Roudnice, ktorý bol na Dlouhej louke v Krušných horách ako MT­6, signál letel rovných 355

kilometrov.

Hodina za hodinou išla, a spolu s brieždením sa začali opäť na pásme objavovať ranné vtáčatá, a v

staničnom denníku zase pribudli nejaké spojenia. Posledné sme spravili minútu pred koncom súťaže,

spolu sme ich „nabúchali“ 198, čo je veľmi dobrý výsledok, a rekord expedície Bororo.

Tento ročník súťaže Éter bez Hraníc hodnotím ako veľmi vydarený, pomohla k tomu podľa môjho

názoru dobrá technická príprava, malé rušenie, posilnenie týmu o dvoch účastníkov, dobré

umiestnenie antén, a viac expedícii na kopcoch. Konečné umiestnenie v súťaži uvidíme pri

oficiálnom vyhlásení, a ja chcem na záver poďakovať všetkým ktorý s nami mali spojenie za body, a

všetkým ktorý sa o spojenie pokúšali za snahu. Zvláštne poďakovanie patrí Muflónovi, dúfam že sa

pridáš k expedícii Bororo častejšie, a Piaggimu za jeho trochu nedisciplinovaný, ale zato zapálený

výkon za mikrofónom.

Priatelia teším sa na EBH 2010!!!

Dano Dubnica

Warning: Use of undefined constant � - assumed '�' (this will throw an Error in a future version of PHP) in /data/0/d/0da6a856-fdf9-44ea-9da4-71796784cf71/marallo.sk/web/wp-content/themes/sliding-door/single.php on line 11