Éter bez hraníc 2011

Je za nami ďalší ročník Éteru bez hraníc, a tu je malé zhodnotenie ako som to videl ja. Nejaké extra prípravy sa nekonali, hardwarový setup je časom odskúšaný a nemienili sme na ňom nič meniť. Zaváhali sme nad výberom kóty, pripadali do úvahy klasika Veľký Lopenník, alebo Chmeľová ktorú presadzoval Slime. Nakoniec ale opäť zvíťazil komfortný Lopenník pre jeho dobrú prístupnosť autom a rozhľadňu na kóte sťa by anténny stožiar.
Tento rok sa nás zúčastnilo trochu viac, menovite ja s Lenkou, Slime, Muflon a Majlo DCA. To rozhodlo že zoberú autá Miro ale aj Slime (ktorému sa teda moc nechcelo, ale nakoniec povolil). Zraz bol u nás v Považanoch, kde sme ešte naložili moje veci, nasledovala povinná zastávka v hypermarkete, kde sa nakúpil jedálny a nápojový sortiment, a okolo pol šiestej sme vyrazili na kótu. Cesta bola bezproblémová, aj keď niekolko dní predtým pršalo. Keď sme pri počasí, naši meteorológovia hlásili počas Éteru pršať, a aj meteorologickú výstrahu 1. stupňa. Ale všetkým nám bolo jasné že v porovnaní s tým čo sa dialo minulý rok to bude malina.
Keď sme dorazili na kótu, naozaj začalo aj trošku mrholiť, no po chvíli prestalo. Viac nás prekvapilo množstvo turistov ktorý tu už obvykle o takomto čase nebývajú. Ale po krátkom okúňaní, a pokochaní sa výhľadom z rozhľadne sme začali „buildiť“ základňu.
Keď sme zostavovali náš klasický expedičný stolík, stoličky a pergolu, to sa prihliadajúci turisti čudovali. Ale keď sme zložili anténu, tak to nevydržali a začali na nás sypať otázky typu „čo sa tu bude diať“ a „s kým sa budeme spájať“…
Po krátkej diskusii nasledovalo už niekoľkokrát nacvičené, vyrúčkovanie antény hore na rozhľadňu, a natiahnutie 60 metrov dlhého koaxu k základni. Tým bola najväčšia robota spravená, ostávalo už iba zapojiť stanicu (vlani sa nám celkom dobre osvedčila Yaesu FT-817, tak sme ju použili aj tento rok), a ja s Lenkou sme sa išli prejsť na studničku nabrať úžitkovú vodu.
Turisti sa pomaly vytratili a ostalo iba zopár, ktorí si niekolko metrov od našej základne postavili stan a plánovali sa vyspať. To ale netušili že my budeme celú noc vykrikovať do mikrofónu a že moc kľudný spánok asi mať nebudú.
O 20-tej hodine začala súťaž, a z Lopenníka sa do dolín začali šíriť vlny v rytme „expedícia Bororo Siera Tango desať“. Rozbiehali sme to ja od mikrofónu a Slime zapisovateľ. Po 50 spojení nás vystriedali najedený Muflón a Majlo, a zase my sme si mohli opiecť špekáčiky, slaninku a iné dobroty.


Rušenie z ionosféry nebolo veľké, technické problémy žiadne, a tak spojenia pekne pribúdali asi do 3. hodiny rannej kedy si aj tý najväčší „ponocovači“ ľahli spať, a pásmo stíchlo. Nastal čas na vzdialené spojenia, tak sme zobrali stanicu hore na rozhľadňu aby nás netlmil dlhý koax, a pokúšali sa o DX. Moc sme toho neulovili, a vietor tam fúkal poriadny, tak sme sa po pol hodine vrátili na základňu a vykecávali s ostatnými expedíciami, veď s niektorými známimi sme sa od minulého Éteru nepočuli.


Pásmo sa začalo opäť zobúdzať spolu s východom slnka po piatej hodine. Síce bolo ráno chladné, no nás hriali spojenia ktoré pribúdali do denníka až do konca súťaže o ôsmej. Nasledovalo balenie, ktoré sprevádzal stále silnejúci dážď.
Ďalšia vydarená akcia v kruhu priateľov je za nami, som rád že som sa opäť počul zo starými známimi, počasie milo prekvapilo nielen mňa, ale aj meteorológov, a na výsledky si budeme musieť počkať niekoľko mesiacov. Všetkým čo sa ozvali ďakujem za spojenie, a želám všetko dobré.
73!

vysielam…

ráno bolo kruté, chlad a únava…

Článok bol zobrazený 1 551x.

Zaradené v kategórii cb a ham a všetko. Napísané 26 mája 2011 o 11:22.

1 komentár

1 komentár

  1. Pupačik máj 26th 2011

    Marallo, SUPER. Vidno že máš nie len básnické črevo ale aj chuť čosi robiť.


Napíš komentár